piatok, 31. júla 2015

Michal Čierny - Prípad Corso

Čo všetko dokážu spraviť drogy? 

Po revolúcii sa zločinnosť na Slovensku stala verejnou záležitosťou. Desivé odhalenia mafiánov a zábery z mafiánskych vrážd šokovali nepripraveného diváka najmä bezohľadnosťou a brutálnosťou. S kriminalitou hneď od začiatku bola a je spojená drogová scéna, ktorá nie je až tak okázalo na očiach, ale je rovnako obludná. Michal Čierny vo svojich Prípadoch zachytáva drogovú kriminalitu, ako sa rodila, rozrastala a naplno zamestnávala protidrogové oddelenie. Príbeh je inšpirovaný povahou psa druhu Cane Corso – stelesňuje otrockú podriadenosť jednotlivých drogových dílerov svojmu bosovi, ktorý im poskytuje ochranu v prípade, že ich niekto okradne alebo sa nedajbože dostanú do väzenia. Nastupujú tí najlepší a najrenomovanejší právnici. Keď detektívi Slávo s Kikom vyšetrujú vraždu mladého recidivistu Kockala, sú presvedčení, že musia pátrať medzi aktérmi drogovej scény, kde sa pohyboval. Po prepustení z väzenia sa presťahoval na neznáme miesto a s nikým neudržiaval kontakt. Keď ho objaví skorumpovaný Jánsky, nikto neverí jeho výpovedi, že to bola náhoda. Autor je v Prípade Corso mimoriadne kritický, otvorene poukazuje na justičné praktiky, keď dobrý advokát dosiahne prepustenie dílera, ktorý na kukláčov pri zatýkaní hodil granát.

Pokiaľ sledujete môj blog dlhšie určite ste si všimli, že sa tu väčšinou objavujú NA alebo YA knihy, ktoré sú mojou srdcovkou. Niekedy sa však stane, že ma zaujme úplne iná kniha, niečo, čo v mojej knižnici potom vyčnieva. Presne toto sa mi stalo pri knihe Prípad Corso. Jedná sa o detektívku, čo vôbec nie je môj žáner, no podľa anotácie aj ohlasov som si povedala, že by som jej mohla dať šancu, určite aj vás mojich čitateľov poteší niečo iné ako romantika :)

"Dominik sa vyčerpane usmial. Potlačil únavu, bol to jeho posledný deň. Posledný..."

Dej bol o niečo zložitejší ako som predpokladala a istú chvíľu mi trvalo, kým som pochopila o čo vlastne autorovi ide. Keďže sa jedná o detektívku a nechcem vám nič prezradiť ani vyspoilerovať túto recenziu, iba poviem, že sa mi podarilo predvídať len pár vecí, autor ma príbehom poriadne navnadil a nevedela som sa dočkať, čo bude nasledovať. Nejedná sa o nejakú bichľu, kniha má okolo 300 strán, čo bolo primerané, myslím, že viac by som už nezvládla a príbeh by to len spomalilo. Pri podobných dielach je pre mňa dôležité, či autor zbytočne nič nenaťahuje,potom sa začnem nudiť a príbeh pre mňa stratí dynamickosť a mám problém sa znova chytiť. Bolo vidno, že autor sa do záležitostí podsvetia rozumie, rozhodne má čo to naštudované a ja som o ňom vôbec nepochybovala, všetko som mu uverila a zhltla. Prešpekulovaný bol asi každý detail, na scéne sa objavilo množstvo postáv z čoho som mala zo začiatku mierny chaos, ale potom už bolo všetko v poriadku, dostala som to, čo som aj chcela. Atmosféra bola priam mrazivá a dala by sa krájať. 

"Biby, ty si taká mrcha, takto ma provokovať, pomyslel si Jánsky a rukou mávol ponad hlavu, akoby zaháňal prichádzajúcu vlnu vzrušenia."

Jediným problém však bolo, že som mala pocit, že je kniha určená skôr starším čitateľom. Viem sa predstaviť tie živé debaty medzi ocinom a dedkom, ako polemizujú nad kriminálnou činnosťou na Slovensku, nadávajú na dnešný režim a podobne. Aj keď sa mi toto dielko páčilo, nebola som tak živá, aby som sa o svoje pocity a dojmy podelila, ako sa mi to stáva pri iných dielach. Keď som knihu dočítala, povedala som si, že to bolo super, no hneď som ju uložila do poličky a už som sa ňou ďalej nezaoberala a vytiahla ju až dnes, keď som išla písať túto recenziu. Nechcem zhadzovať všetku vinu na túto knihu, no nemôžem ani povedať, že by to bolo len o mne. S detektívkami však rozhodne nekončím, naopak, povedala som si, že by som im mohla dať aj väčšiu šancu, za čo ďakujem Michalovi. Kedy sa tak stane neviem, pretože môj wishlist je už teraz poriadne dlhý. No Prípadom Corso to rozhodne nekončí. Navyše sa mi po všetkých letných oddychovkách teraz poriadne zapotil mozog. Mám rada, keď ma nejaký autor donúti premýšľať (verte mi, že sa to podarí len málokomu) a tu moje mozgové bunky fungovali naplno.

Ak by som mala knihu v skratke zhrnúť, bolo to veľmi dobré dielko a ten hlas, čo mi v mojej hlave hovoril, aby som dala príbehu šancu, mal veru pravdu. Ako som už spomínala, plné hodnotenie mu dať nemôžem, lebo som z neho nebola až tak mimo ako pri knihách, ktoré odo mňa dostávajú päť lajkov, no rozhodne som mala tento mesiac šťastie, lebo moje hodnotenia sú naozaj vysoké. 

Pokiaľ by ste mali chuť vyskúšať niečo nové alebo máte radi detektívky a podobné príbehy, určite dajte Corsovi šancu. Aj keď to nie je zrovna typická kniha na letné dni a vaše mozgové bunky budú mať čo robiť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. Knihu si môžete zakúpiť TU.

6 komentárov: