štvrtok 28. júla 2016

Manželstvo z rozumu - Kristan Higginsová

Čo je vlastne pravá láska ?

Honor Hollandová dostala od svojej celoživotnej lásky kopačky. A len o tri týždne sa jej milovaný zasnúbi s jej najlepšou priateľkou. Húževnatá Honor sa rozhodne nežialiť, zdvihnúť hlavu a ísť ďalej, lenže to sa v malomeste ľahšie povie, než vykoná. Z náhleho popudu, no najmä z túžby vzbudiť vo svojom ex-priateľovi žiarlivosť, navrhne šarmantnému Britovi Tomovi Barlowovi dočasné manželstvo. 

Je to však správna voľba? Nastáva pre ňu hektické obdobie – snúbenec, ktorého v podstate nepozná, roztržka s bývalou najlepšou priateľkou, náročná práca v rodinnom vinárstve. Túži po romantickej láske, ale to predsa nemôže vyjsť s mužom, ktorý sleduje celkom iný cieľ.


Romantika, romantika, všade samé romantika. Kristan sa v knižnej sfére objavila len nedávno, no ja som si jej štýl písania obľúbila. Nie je to tak dávno, čo sa mi dostal do rúk prvý diel a už mám opäť v rukách voľné pokračovanie. Tento krát autorka zvolila tematiku dohodnutých manželstiev. Na Slovensku sa denne s niečím podobným nestretávame, no vo svete sa takéto veci stále dejú a myslím, že sa zhostila príjemnej a osviežujúcej témy, s ktorou sa popasovalo skvelo a ja by som povedala, že ma toto dielko milo prekvapilo.

"A ten bozk, panebože! Od takého bozku možno rovno otehotnieť. Pobozkal ju tak niekto?"

Čo by ste spravili, keby vám frajer ujde s najlepšou kamoškou? Asi by ste ho poriadne niekam nakopali a kamoške vytrhali vlasy. Honor sa tiež pár krát podobné nápady mihli hlavou, no vymyslela to oveľa rafinovanejšie. Nový priateľ? Prečo nie, čo môže  byť lepšia pomsta? Polovica z nás pri tejto myšlienke asi zakrútila hlavou a nevie si niečo také predstaviť. Ženy po rozchode však robia aj bláznivejšie veci. Nápad sa mi mimoriadne pozdával a keďže má Kristan skvelý štýl písania, zrodilo sa podarené dielko, ktoré malo prekvapujúco cez 400 strán. Tento počet ma trošku zarazil, keďže som si nebola úplne celkom istá, o čom autorka môže toľko písať. Neodohrávali sa žiadne napäté situácie, či dychvyrážajúce scény, Kristan sa sústredila na medziľudské vzťahy. Tie vedia byť niekedy poriadne komplikované. Najviac ma bavilo sledovať ako sa Honor vyrovnávala s tým, že práve jej najlepšia kamarátka, ktorá jej bola ako sestra a vždy jej pomohla, sa jej teraz otočila chrbtom a je to práve ONA kto si privlastnil snúbenca. Láske sa však nedá len tak rozkázať a čo je teda najlepšie v takomto prípade? Odpoveď nie je rozhodne jednoduchá, sama som sa zamýšľala nad tým, čo by som asi spravila. Kristan sa jednotlivé vzťahy podarilo vykresliť skvelo a myslím, že jej dielu nechýbala ani hĺbka. 

"Osprchovala sa a bolo to zvláštne. Do dnešného rána brala sprchovanie len ako očistu tela, a teraz sa pri mydlení zasnívala a myšlienky, čo jej schádzali na um, boli horúcejšie než kúdoliaca sa para."

Kristanin štýl písania a jej diela by som prirovnala k tvorbe Jennifer Probstovej. Sú ľahké, jednoduché, romantické, dobre čitateľné, nápady sú zaujímavé. Mám rada takéto tituly, pretože aj keď si mnoho čitateľov po prečítaní anotácie povie, že nemajú čím zaujať, že neprinášajú nič nové, ja nesúhlasím. Každé z týchto dielok môže byť skvelé, záleží len na tom, ako sa autor/autorka ponoria do témy a vypracujú ju. Kristan je rozhodne talentovaná spisovateľka. Keď moja mamina videla, čo čítam, spýtala sa ma, či nie sú tieto knihy určené skôr starším čitateľkám ako je napríklad ona (40+). To je opäť jeden z omylov. Nikdy nie je napísané, ktoré diela by mali jednotlivé vekové kategórie čítať a ja som už spomínala, že hľadám skôr vyspelejšie romány. Myslím, že po určitej dobe každá z nás začne hľadať v rámci romantiky už niečo iné, a preto mi vyhovujú takýto štýl písania. Predsa len je už vidno iné zmýšľanie, ktoré ma tak nerozčuľuje a nemám chuť každú chvíľu hlavnú hrdinku prefackať. Tak isto sa zmenilo aj prostredie. Kristan svoje diela zasadila do malomestského prostredia, niečo ako naše dedinky. Keďže v jednej takejto menšej bývam, úplne som si vedela predstaviť, aký je to pocit, keď o vás susedia vedia viac ako viete vôbec vy sami. Myslím, že podobné prostredie vytvára aj príjemnú, romantickú atmosféru a ešte viac vás navnadí na príbeh. Pre niekoho možno nepodstatný fakt, ale verte mi, nevhodné prostredie môže veľa pokaziť. Ak by som to mala teda zhrnúť, toto dielko sa mi páčilo ešte viac ako predchádzajúce, pretože aj keď neponúka svetový príbeh, aký tu ešte nebol, bol napísaný perfektne a ja som si pri ňom oddýchla. 

Na základe mojej recenzie už asi tušíte aké bude hodnotenie. Nemôžem dať nič iné než päť lajkov a všetkým vám Manželstvo z rozumu odporučiť. 

utorok 26. júla 2016

Cnosť - M. S. Forceová

Osudová láska na pozadí temnej minulosti...

On je dominantný alfa-samec, ona odmieta sex pred manželstvom. On je bohatý, sexi a neodolateľný, ona sa bráni. To na fungujúci vzťah vôbec nevyzerá...

Vstúpte do sveta slávnej filmovej hviezdy Flynna Godfreya a newyorskej učiteľky na základnej škole Natalie Bryantovej. Presúvajte sa s nimi z New Yorku do Los Angeles, z Hollywoodu do Las Vegas a sledujte vývoj ich ľúbostného vzťahu, v ktorom zažijú všetko – romantiku, túžbu, vášnivý sex, prenasledovanie novinárov bažiacich po informáciách, ba i zločin, ktorý ich môže zničiť.

Ak však neobľubujete mužov s drsnejším slovníkom, ktorí pre milovanú ženu riskujú, splnia jej akékoľvek želanie a urobia pre ňu všetko... ak vám vášnivý sex nič nehovorí, ak sa vyhýbate napätiu a šteklivému rozprávaniu... táto kniha nie je pre vás! Varovali sme vás...


Cnosť je novinka vydavateľstva Ikar, ktorá sa len pred pár dňami objavila na pultoch kníhkupectiev. Keď som si prečítala anotáciu, celkom ma zaujala a rozhodla som sa dať príbehu šancu. Slávna hviezda a neslávna učiteľka? Okej, je to trošku klišé, trošku nereálne, ale za to prečo nie? Aj keď sa obálka príliš nepodarila (slečna totiž nevyzerá zrovna ako milučká učiteľka, ktorá neholduje sexu), Cnosť sa mi nečítala najhoršie.

"Vedela som o ňom všetko. On o mne nič, a ak by bolo po mojom, aj by to tak ostalo."

Príbeh je v podstate jednoduchý. On stretne ju. Ona jeho. On ju chce. Ona sa bráni. Oni ale po určitom čase tvoria pár, predsudky miznú razom preč a všetko, čo sa vám hlavná hrdinka snažila nahovoriť prvých pár desiatok strán, o chvíľu už neplatí. Ľúbostná zápletka nebola ničím výnimočná, nájdete ju asi v každej druhej romantickej knihe. Bola však napísaná skvelo - nenúteným spôsobom, autorka nič zbytočne nenaťahovala, nenudila som sa ani chvíľku a aj napriek tomu, že to nebolo to najlepšie, čo som čítala, bolo to príjemné čítanie. M. S. Forceová v zahraničí žne veľký úspech, na konte má množstvo románov a myslím, že sa ho dočká aj u nás. Tak isto sa autorke podarili dobre a čitateľne napísať posteľné scény. V poslednej dobe som si všimla, že s tým má mnoho autorov veľký problém a tak sa z erotických scén stávajú trápne opisy, pri ktorých len krútite hlavou. Autorka to ani tento krát nemala ľahké, keďže z Natalie spravila síce milú učiteľku, ktorá však slovo orgazmus len počula a ešte aj v dvadsiatich štyroch rokoch sa pri jeho vyslovení červená. Niekedy sa čudujem, že spisovatelia siahajú práve po tomto type žien, ja mám pocit, že je to už poriadne ošúchaná tematika. 

"Doriti, neznášal som jeho intuíciu, lebo každé jeho slovo bola pravda, mal stopercentnú pravdu."

Kniha bola napísaná dobre, je vidno, že Marie už má niečo odpísané, keďže klasické školácke chyby (nudné opisy, či dvojstranové monológy) by ste u nej hľadali len márne. Páčilo sa mi, že silnou stránkou dejovej línie bola aj minulosť našich hrdinov. Autorka si všetko naplánovala perfektne a postupne odhaľovala jednotlivé detaily. Koniec knihy taktiež sľubuje zaujímavé a istým spôsobom aj napínavé pokračovanie (keďže sa jedná o trilógiu, môžme sa tešiť na ďalšie dva diely). Najväčším problém bolo, že dej je preplnený klišé. Už som si zvykla, že v každom diele sa nejako to klišé objaví, no Cnosť ich obsahovala až príliš. Miestami som mala pocit, že pár scén je vystrihnutých z filmov od Rosamunde Pilcher a že sú až zbytočne prehnané. Keby ich autorka trošku poupravila, niektoré vyškrtala, určite by vytvorila kvalitnejší titul. Nechýba ani moje obľúbené rozprávanie z oboch pohľadov. Kapitoly boli pomerne krátke a ja som len nadšene tlieskala, že nebol dej zverený do rúk Natalie, keďže ako osobnosť nebola až taká zaujímavá a nevytvorila som si k nej žiadny vzťah. V poslednej dobe som si taktiež všimla, že hľadám už skôr vyspelejšie knihy, nestačia mi len nejaké jednoduché romance pre teanagerov. Aj to bol dôvod prečo som sa rozhodla prečítať si tento titul. Podľa lexiky aj štylistiky je jasné, že je to román pre ženy vekovo 18 (20?) + , ktorý poukazuje aj na to, aké sú ľudské vzťahy komplikované, ako minulosť ovplyvňuje našu budúcnosť, že protiklady sa naozaj priťahujú a že hlboké myšlienky netreba hľadať, niekedy si vás nájdu aj samé. 

Dlho som premýšľala aké hodnotenie by bolo najlepšie, váhala som medzi tromi a štyrmi lajkami, ale kedže sa chystajú ešte dve pokračovania a ja som naozaj zvedavá, čo si na nás pripraví Marie, dávam teraz len tri lajky a pevne verím, že jej ďalšie tituly budú ešte lepšie. Ako som už spomínala, tento titul mal určité prednosti, ale tak isto aj nedostatky, a práve preto sa zaradil zatiaľ medzi tie priemerné dielka, ktoré sa mi dostali do rúk. 

štvrtok 21. júla 2016

3 filmové premiéry, ktoré si nesmiete nechať ujsť!

Článok o tom, aké filmy sa na leto chystajú, som vám už pripravila a teraz mám pre vás konkrétne tri augustové premiéry aj s trailermi. 

Suicide squad alebo po slovensky Jednotka samovrahov sa k nám dostane hneď na začiatku augusta a v kinách by ste ju už 3. 4. augusta mali nájsť. Aj keď mojich kamarátov sklamal už trailer, ja sa celkom teším. Nie som si úplne istá, čo vlastne príbeh prinesie, ale nápad sa mi páči.




Animák Tajný život domácich maznáčikov by sa mal v kine ukázať o týždeň neskôr. Keďže sa jedná o animák, nebude chýbať ani slovenský dabing. Teším sa, aj keď je pravda, že ma tento rok množstvo animákov sklamalo (Zootropolis, Hľadá sa Dory,....).



Presný dátum som ešte nenašla, ale malo by to byť týždeň po domácich maznáčikov. Čo sa týka tohto animáku pre dospelých, mám pocit, že vyvolal poriadny rozruch a najmä v poslednej dobe naň narážam všade na internet. Ja sa naň tiež teším, keďže som sa s ničím podobným ešte nestretla a som teda fakt zvedavá.












Ešte jedna malá poznámka. Neviem či sú tu nejakí fanúšici série Rudá jako rubín, ale už sa vo svete do kín dostal posledný diel. Na Slovensku sa ho síce nedočkáme, ale myslím, že na internete ho za chvíľu nájdeme (aspoň pevne verím). 

Pred tým ako som ťa spoznal - Aký bol film?

Minulý piatok som aj zašla s kamarátkami do kina. Me before you som si chcela pozrieť, len čom som sa dozvedela, že sa dostane do kín. A filmové spracovanie sa mi naozaj páčilo. 



Málokedy sa mi stane, že by som si pred pozretím filmu neprečítala najskôr knihu. Inak tomu nebolo ani teraz. Pred tým ako som ťa poznala som čítala ešte dávnejšie, pred celým týmto ošiaľom a už vtedy sa mi páčila aj keď neznášam smutné konce. Nadšená som bola už keď som videla obsadenie hlavných postáv. Emilia Clarke bola proste neskutočná. To ako zahrala Loise bolo proste neskutočné. Tak isto Sam Claflin v role Willa bol perfektný. Pasovali k sebe ako prdel na šerbeľ. To isté aj vedľajšie postavy - či už jej sestra, Willova mama, Patrick. Všetci boli perfektní! Myslím si, že práve to zohralo najdôležitejšiu úlohu, keďže u mňa veľakrát film stroskotá práve na tom, že herecké obsadenie nestojí za nič. Me before you ale túto úlohu zvládlo skvelo. Tak isto prostredie. To bola čistá nádhera! A tie emócie. Neskutočné. Aj keď som vedela ako všetko skončí, nakoniec ma to aj dostalo a rozplakala som sa. Proste ma to aj tak zasiahlo. Miestami mi ale prišlo vtipné, keď som počula ako skoro v plnom kine začalo pár ľudí naraz vyťahovať vreckovky z balíčka. Vtedy som sa pár krát zasmiala. Celkovo som ale bola teda spokojná. Na pokojný piatkový večer nám to s kamarátkami skvelo sadlo a príjemne sme si ho užili a pokiaľ váhate, či naň zájsť aj do kina, pokojne choďte. Pokiaľ sa vám páčila kniha, určite nezostane sklamaný.

piatok 8. júla 2016

Cora Carmacková - Zbohom nevinnosť

Ako môže dopadnúť vžah profesor - študentka ?

Študentku herectva Bliss Edwardsovú už nebaví byť poslednou pannou v okolí, preto sa rozhodne pre radikálne riešenie – románik na jednu noc. Keď napokon dôjde na lámanie chleba, spanikári a utečie z vlastného bytu pred príťažlivým mužom pod absolútne priehľadnou zámienkou. Trapasom však zďaleka nie je koniec. Na druhý deň jej na úvodnej hodine semestra predstavia nového učiteľa a Bliss od údivu padne sánka. Pred ôsmimi hodinami ležal nahý v jej posteli!

Bliss sa ide prepadnúť od hanby a to sa školský rok ešte len začal. Ako na potvoru naráža na príťažlivého učiteľa Garrica na každom rohu a trápnym situáciám niet konca-kraja. Hoci sa obaja zhodli na tom, že ich posteľové dobrodružstvo bol obrovský omyl, Garric po pôvabnej študentke neustále poškuľuje. Alebo si to Bliss len namýšľa?

Po knihe Zbohom nevinnosť už pokukujem nejaký ten mesiac. Čo ma ale odrádzalo, bolo množstvo negatívnych názorov, ktoré som na internete na tento titul našla. Pred nedávnom som toto dielko ale opäť zahliadla v kníhkupectve a povedala som si, že kašlem na to, sama si na ňu vytvorím svoj názor. Od autorky som totiž čítala aj jej ďalší titul Zbohom klamstvá, ktorá vyšla v poradí ako druhá. Cora má na konte už pár titulov a jedná sa prevažne o jednoduché, milé, romantické oddychovky, ktoré vám spríjemnia dni, žiadne náročné čítanie. To čo som očakávala, som aj dostala.

"Prstami mi prebehol po sánke, až mi naskočili zimomriavky. Neotvorila som oči, koniec koncov, kým boli zavreté, nehrozilo, že niečo vyvediem."

Aférka učiteľ a študentka nie je žiadna nová téma. Nie je populárna len v knihách, ale aj v seriáloch (PLL asi poznáme každý)či filmoch. Cora sa s touto témou ale pekne pohrala. Páčilo sa mi, že postavy presne vedeli, čo chcú, nehrali sa na žiadne neviniatka, vedeli, čo ich vzťah obnáša a ako to bude fungovať. Bliss aj Garrica som si obľúbila a priala som im to od začiatku až do konca. Aj keď som občas mala pocit, že naše postavy majú o pár rokov menej a ich správaniu som nechápala, nepokazilo mi to zážitok z čítania. Už dávnejšie som spomínala, že niekedy netreba úžasný námet, pokiaľ autorka vie písať, dokáže skvelo spracovať aj pomerne ošúchaný nápad. Tak to bolo aj v tomto prípade. V podstate sa počas celej knihy nič nedialo. V podstate to nebol žiadny svetoborný román, ktorý si navždy zapamätáte. Bolo to ale napísané tak dobre a chytľavo, že som ju prečítala za pár hodín a po prečítaní som sa usmievala ako slniečko od ucha k uchu (keby nemám uši sa smejem dokola). Jednoznačne ma dostal ten humor a vtipné situácie. Sama som sa v mnohých videla, keďže som úplne nešikovná a keby niekto zrátal všetky trapasy, ktoré sa mi stali najmä pri mojom snúbencovi, vyšlo by mu pomerne veľké číslo. 

"Chvíľu mlčal. Potom sa prudko obrátil, spravil pár krokov a vrátil sa. Frustrovane si prehrabol vlasy. "

Už pred vyše rokom som si kúpila český preklad, pretože sa mi nechcelo čakať na slovenský, ale vôbec sa mi nepáčil a po pár stranách som knihu odložila. Slovenský bol podľa mňa lepší a určite mi viac sadol. Čo nemám rada, sú tie prekliate ľúbostné trojuholníky. V tomto prípade bol ale vytvorený naozaj nenásilne, tretia postava hrala tak nevýrazné husle, že mi vôbec neprekážal. Na osvieženie fajn, ale tam by som skončila, netreba ho vôbec zbytočne naťahovať. Príbeh je predvídateľný, repliky sú niekedy umelé (také typické, ako z amerických filmov), ale určité čaro príbeh má. Možno je to práve tým, že Cora nič nenaťahuje, príbeh má vymyslený od začiatku až do konca, nedramatizuje, píše pútavo a s humorom. Ťahačom príbehu sú rozhodne dialógy, žiadne päť stranové rozmýšľanie Bliss o jednom Garrickovom svale. Kapitoly sú krátke, príbeh nemá ani 250 strán. Mojou najobľúbenejšou časťou je rozhodne epilóg. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu Bliss, epilóg prenechala autorka ale Garrickom. Polovica čitateliek nad ním určite frflala, že je príliš romantický, sladký, že to by sa nikdy nestalo a ako môže niekto byť taký naivný. Ja som v niektorých veciach poriadny pesimista, ale čo sa týka lásky, je podľa mňa možné všetko a a občas nezaškodí si trošku poochkať, zavzdychať alebo sa zasnívať. Keď nie v realite, aspoň pri knihách. Zaujímavým faktom bolo pre mňa aj divadlo. Sama som sa s týmto prvkom príliš v knihách nestretla a vrámci príbehu zohralo dôležitú úlohu. Nebol to len nejaký výplod autorky, ako vyplniť občas hluché miesta, hodiť ho do deja nech je zaujímavejší. Naopak, zohrával dôležitú úlohu, sama Bliss študuje herectvo, odohrajú sa aj nejaké tie divadelné predstavenie a celkovo som bola z tohto kúsku umenia vloženého do romantickej línii nadšená. Ak sa spätne teda pozriem ako som sa cítila pri čítaní, som naozaj nadšená. New adultovky čítam ako na bežiacom páse a niekedy je ťažké nájsť nejakú, ktorá by ma nerozčuľovala, páčila sa mi a mala som chuť ju odporučiť aj svojim kamarátkam. Zbohom nevinnosť však svoju úlohu splnila!

Nemám prečo udeliť knihe menej ako plný počet, čiže 5 lajkov. Aj keď bolo mnoho čitateľov skeptických, som šťastná, že som sa nakoniec rozhodla vytvoriť si sama názor. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectve Preskoly. Knihu si môžete zakúpiť práve TU.

štvrtok 7. júla 2016

Škola dobra a zla: Posledný a naveky - Soman Chainani

Bude koniec tejto rozprávky šťastný?

Sophiin a Agathin príbeh sa ešte neskončil. Každá sa vydala vlastnou cestou – Agatha s Tedrosom sa vrátila do Gavaldonu, zatiaľ čo Sophie s riaditeľom Rafalom zostali v škole. Zdá sa, že obe našli svoje šťastie. No tentoraz nejde len o ich príbeh. Zlo sa ujalo vlády a z minulosti sa vracajú pomstychtiví zloduchovia. Zaumienili si premeniť starý svet dobra a zla na ríšu temna so Sophie ako kráľovnou. Iba Agatha s Tedrosom mu stoja v ceste. Podarí sa im nájsť dokonalé rozuzlenie rozprávkového príbehu a obnoviť staré priateľstvo?

Staré sa opäť mení na nové, Sophie s Agathou bojujú s minulosťou aj prítomnosťou, aby dospeli k šťastnému koncu. 

Bude posledný a naveky?

Ani sa mi nezdá, že už sú to zhruba dva roky čo tento zaujímavý príbeh uvidel svelo sveta. Teraz sme sa dočkali už v poradí tretieho dielu, ktorý nám celý príbeh ukončí. Myslím, že mi za touto sériou bude aj trošku smutno, keďže rozprávky zbožňujem. Tento krát sa jedná o poriadnu bichľu s vyše 500 stranami a ja si nie som príliš istá, či to bol zrovna najlepší ťah. 

"Stefanovi zmeraveli ruky. Jeho modré oči sa stretli s jej veľkými a doširoka otvorenými. Zrazu sa davom šírilo ticho a Agatha vedela, že nadišiel jej čas."

Oproti prvému dielu si myslím, že celá táto séria prešla veľkou zemnou. Zatiaľ čo na začiatku sa jednalo o milú rozprávku, ktorú by ste mohli čítať aj malým deťom. Postupne ale naše postavy dospeli, celý príbeh sa vygradoval a o treťom dieli už rozhodne nemožno hovoriť len ako o naivnej rozprávke. Príbeh bol napínavejší, dramatickejší, hlbší. Autora chcem rozhodne pochváliť za celý nápad, za to, akým smerom sa séria uberala, ako to všetko pekne vymyslel. Fantázia mu rozhodne nechýba, písať vie tiež, čo však bol trošku problém už boli hluché miesta. Príbeh bol zbytočne natiahnutý, často krát som mala pocit, že sa v ňom autor trochu stratil a nevedel, čo by mal napísať. Pristihla som sa pri tom, že by som najradšej niektoré strany iba preskočila a že keby som ich neprečítala, nič by sa nestalo, príbeh by to nejako neovplyvnilo. Pár škrtov by teda rozhodne pomohlo. Za pozitívny fakt považujem to, že autor si toho nechal ešte veľa v rukáve a tie lepšie miesta naozaj stáli za to. Nastalo pár nečakaných zvratov, odhalili sa nové tajomstvá, posilnili sa priateľstvá. Vrámci deja sa teda striedali aj horšie časti, kedy by som knihu najradšej vyhodila von oknom, aj tie lepšie, kedy som len neveriacky krútila hlavou, že je to zrazu také dobré.

"Nepodarilo sa jej zamedziť vstupu svojich priateľov na zámok. Pustila ich dnu."

Čo sa mnohým čitateľom určite zapáči je to, že láska ostáva na druhej koľaji. Soman sa ju nesnažil silou mocou natlačiť do deja, ani jej venovať príliš veľkú pozornosť. Príjemne dopĺňala dej, ale nebolo to to hlavné, na čo by ste sa mali zamerať. Tak isto mám pocit, že postavy dospeli, boli prepracované do úplných detailov. Prirástli mi srdcu, vedela som sa vžiť do ich pocitov, pochopiť, prečo svoje činy robia tak a tak. Len málo autorov vie postavám vdýchnuť toľko hĺbky. Za najlepšiu časť knihy považujem práve koniec. Po niektorých slabších miestach som sa bála aký koniec príde, ale bola to mimoriadne skvelá časť a perfektné zakončenie celej série. Keďže sa striedali rozličné pohľady, mali sme možnosť sa pozrieť na viacero udalostí z rôznych pohľadov, čo dodalo knihe ešte väčšiu šírku. K ilustráciám a krásnej obálke sa hádam ani nemusím vyjadrovať, opäť nesklamali a sú naozaj skvelé.

Posledný a naveky by som zhodnotila ako príjemné, dobre vymyslené ukončenie série, ktoré malo ale zbytočne veľa strán, príbeh bol natiahnutý a tak sa mi nečítal až tak skvelo ako predchádzajúce diely. Aj napriek tomu by ste si ale rozhodne nemali nechať tento príbeh, keďže záverečné rozuzlenie je naozaj perfektné.

Dlho som premýšľala, aké dám nakoniec hodnotenie, ale nechcela som byť príliš pesimistická, a preto som sa rozhodla pre 4 lajky (už len kvôli tým prerobeným rozprávkam). 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete zakúpiť TU.

Colm Tóibín - Máriin testament

Pamätám si všetko. Pamäť mi zapĺňa telo rovnako ako krv a kosti.

Dojímavý a obdivuhodný román írskeho spisovateľa Colma Tóibína rozpráva príbeh ukrižovania celkom ináč, ako ho poznáme z evanjelia. Pritom biblické podanie ani na chvíľu nespochybňuje. Príbeh nám rozpráva Mária. Matka, ktorej vzali syna – syna, o ktorého prišiel aj svet. Žena, ktorá teraz žije v exile a strážia ju tí, čo sa usilujú zachovať posvätnosť pamiatky jej syna. Ale pravdivosť Máriiných spomienok na jeho zložitý život a tragickú smrť uznávajú len nemnohí z tých, čo jej syna poznali. A keď vôkol nej vyrastajú mýty ako múry, Mária sa upína na pravdu a v období chaosu a hlbokých zmien odhaľuje vlastnú krehkú ľudskosť. 

Jej zrakom otvára Colm Tóibín celkom nový pohľad na kresťanstvo a vytvára neuveriteľne ľudský portrét Márie, ktorá sa pre mnohých stala ikonou.





V poslednej dobe som sa opäť nejako zamerala na young adult knihy, no medzi recenzákmi mi už dlhšie ležalo aj toto dielko. Hneď na úvod poviem, že nie som nejaká silná veriaca. Do kostola chodím len na Štedrý deň (aj to keď nie som príliš najedená alebo unavená) a som len pokrstená, nemám ani prijímanie ani birmovku (čo starkú môjho snúbenca príliš nepotešilo). Aj napriek tomu ma ale táto kniha zaujala. Čo ma však navnadilo viac, boli pozitívne ohlasy, ktoré som našla na internete a tak som rozhodla skúsiť aj takýto netradičný počin.

"Dávala som si pozor, aby som sa vody, ktorú mi tu nechala, ani nedotkla. Chodila som si k studni po vlastnú, aj keď som z toho mala vyťahané a ubolené ruky."

Máriin testament je pomerne útla knižka, ktorá ma len tesne cez 100 strán, no aj napriek tomu zachytáva silný príbeh, ktorý chytí za srdce. Pre mňa bol asi najväčší problém, že nepoznám Bibliu, ani žiadne fakty, a tak sa mi pár krát stalo, že som sa stratila a vôbec nechápala, čo sa teraz deje. Nečakala som, že sa v knihe bude vyskytovať až toľko podrobných náboženských faktov, skôr som čakala epickejší príbeh. Nie som žiadny odborník na túto tematiku, no námet bol naozaj zaujímavý. Príbeh bol silný, opäť raz ma donútil zamyslieť sa nad mnohými vecami. Na to koľko strán mala kniha, autor dokázal vyčarovať zaujímavý príbeh. Musím ale povedať, že ma až tak nechytil. Neviem, či rolu zohralo práve to, že nie som taká silná veriaca, alebo že sa v tejto tematike až tak neorientujem. Možno za to mohol štýl, akým bola kniha písaná. Že mi proste nesadol. Od Colma som ešte nič iné nečítala a tak ani nemám s čím toto dielko porovnať. 

Mária bola naozaj obdivuhodná žena. Osudom skúšaná, životom podkopávaná, no aj napriek tomu vedela ľuďom zlepšiť náladu, všetkým pomôcť, nikdy nikoho neodmietla, každého vypočuje. Práve ona by mohla byť vzorom pre mnoho iných ľudí, mravnosť a spravodlivosť jej rozhodne nechýbali. Myslím, že v súčasnosti by sme len ťažko hľadali takú vzornú a silnú ženu (tým nechcem, pravdaže, nikoho uraziť) a som rada, že sa autor tak zameral na vytvorenie jej charakteru. Práve ten podľa mňa zohral silnú rolu a určite to mnoho čitateľov ocení. Taktiež sa jedná o silný, emočný príbeh, pri ktorom vám môže vybehnúť aj nejaká tá slzička. Autor sa pohral s emocionálou stránkou knihy a vo mne sa miešali všetky rôzne pocity.

"Čakala som a týždne ubiehali. Niekedy sa ku mne doniesli správy."

Aj napriek tomu, že mal autor zaujímavý, pútavý námet, že bola kniha silná a donútila ma premýšľať, zaskočilo ma množstvo faktov a nedokázala som sa až tak začítať. Pár krát som sa nudila a nebyť toho, že mal Máriin testament tak málo strán, asi by som mala problém ho aj dočítať. Mrzí ma, že mi kniha nesadla, pravdepodobne je určené inej vrstve čitateľov, no aj napriek tomu som rada, že som mala možnosť si niečo takéto prečítať. 

Napokon som sa rozhodla udeliť 3 lajky. Našla som nejaké plusy, aj nejaké mínusy a tak si myslím, že tie tri lajky sú tak akurát. Aj napriek tomu vám ale toto dielo odporúčam, 100 ľudí 100 chutí :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran

utorok 5. júla 2016

Čo bolo potom - Jojo Moyesová

Osud jej dáva druhú nádej ...

Keby ste stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Prehodnotili by ste rebríček svojich životných hodnôt? V románe Jojo Moyesovej, ktorý je pokračovaním osudov hlavných hrdinov bestsellera Predtým ako som ťa poznala, sa Louisa Clarková vydáva na podobnú cestu a hľadá odpovede na svoje otázky. Po intenzívnom šesťmesačnom vzťahu s paralyzovaným Willom Traynorom, ktorý sa rozhodol ukončiť svoju pozemskú púť asistovanou samovraždou, sa prebíja životom bez neho. Sama má nepríjemnú nehodu, čo ju prinúti vrátiť sa domov k rodine. Akosi cíti, že sa opäť ocitla tam, kde sa všetko začalo. Telo sa jej pomaly uzdravuje, ale duša nie. Život po Willovej smrti znamená pre Lou učiť sa všeličo odznova, budovať na nových základoch. Ošetrovateľ Sam Fielding, pre ktorého sa kontakt so životom a smrťou stal povolaním, je azda jediný, kto ju môže pochopiť. A vtom sa z Willovej minulosti nečakane vynorí jeho 16-ročná nezvládnuteľná dcéra Lily, ktorá prevráti Lou všetky jej doterajšie plány...


V poslednej dobe mám plný internet nových príspevkov ohľadom filmu Pred tým ako som ťa poznala, na ktorý sa aj ja sama v piatok s kamarátkami chystám. Nezisťovala som si o ňom žiadnom názory, postrehy, recenzie a podobne, keďže si chcem sama naň utvoriť názor. Už je to dávnejšie čo som knihu čítala, no nikdy by ma nenapadlo, že sa z nej stane takýto bestseller. Je jasné, že tomu prispela najmä filmová podoba, no ja si pamätám, že sa mi kniha páčila už vtedy. Prekvapilo ma, že vyjde aj voľné pokračovanie, keďže príbeh sa podľa mňa uzavrel a nebolo čo riešiť ďalej. Jojo má na to ale iný názor a tak sa na pultoch kníhkupectiev objavila kniha Čo bolo potom. 

"Chvíľu som hľadela na zem, zhlboka som sa nadýchla. Potom som sa k ním obrátila zoči - voči."

Neviem si ani len predstaviť svoj život bez lásky. A tak isto si ho nevie predstaviť ani Louisa. Nikdy by jej nenapadlo, že práve láska k uzavretému Willovi taj zmení jej život. A naučiť sa žiť bez neho nie je vôbec jednoduché. Osud jej ale do cesty postaví Lily, jeho šestnásťročnú dcéru, ktorá ovplyvní jej život. Tak ako bol Will jedinečná osoba a len ťažko by sme mu hľadali dvojníka, tak aj Lily mala svoje osobné čaro, dokonca by som povedala, že som v jej činoch a slovách niekedy cítila samotného Willa. Oproti predchádzajúcej knihe, ktorá bola emočnou jazdou a sama som niekedy nevedela, či ju zvládnem ešte dočítať, bolo toto dielko vydarenou oddychovkou, ktoré ma ale nedostalo tak ako jej predchádzajúce dielo. Pri Jojo som zvyknutá, že všetky jej knihy pôsobia na city čitateľa a vy neviete, či sa máme smiať, plakať alebo hnevať. Pri tomto kúsku som mala ale pocit, že čítam len ľahký, ženský román, viem si predstaviť, že by ho vysielali na Dome. Nehovorím, že bola kniha zlá, no po jej dočítaní som necítila žiadne wau pocity ako pri knihe Pred tým ako som ťa poznala. Autorka už vtedy nasadila laťku vysoko, a preto som ani príliš nepredpokladala, že by ju dokázala prekonať. Aj keď sa mi toto dielko čítalo dobre a príjemne som si pri ňom oddýchla, ani vynikajúci autorkin štýl ma neuchvátil tak ako pred tým. Knihe totiž chýbala iskra.

"Rozhodla som sa, že sa tomu širokým oblúkom vyhnem. Keby som to pobabrala, mohla by som ublížiť viacerým ľuďom."

Okrem širokej škály pocitov je u Jojo známe aj to, že sa zameriava aj na vážnejšie témy, v jej knihách nájdete taktiež množstvo krásnych a hlbokých myšlienok, donútia vás premýšľať nad životom a mnohými jeho stránkami. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Opäť raz autorka dokázala, že vie písať, že sa nebojí načrieť aj do rozličných tiem a že dokáže zaujať širokú skupinu čitateľov. Čo bolo potom je podľa mňa vhodná pre všetky vekové kategórie, najmä pre ženy, no čitateľov si môže získať aj u mužskej časti populácie. Aj napriek tomu, že som si už pri čítaní prvej knihy priala, aby sa príbeh vyvinul úplne inak a preklínala som autorku za to čo si to vymyslela, Čo bolo potom ma v niektorých chvíľach príjemne prekvapila (aj tak by som ten koniec ale rada zmenila a radšej čítala o ich spoločných deťoch) a v podstate sa mi páčila. Ani raz som sa nepristihla pri tom, že by som sa nudila alebo si hovorila, že to nie je dobré. Len to proste nemalo takú iskru a nezaujalo ma to tak ako Me before you. Pokiaľ máte ale radi diela od Jojoy, určite by ste si ani tento počin nemali nechať ujsť. Pre mňa je to jedna z tých autoriek, ktorá aj keby napísala len návod na používanie mikrovlnky, prečítala by som ho celý. Aj dva krát.

Nakoniec udeľujem 4 lajky. V poslednej dobe je to na blogu pomerne časté hodnotenie, ktoré ale rozhodne nie je zlé. Čo bolo potom vám odporúčam a som zvedavá na vaše názory, či sa vyrovná svojej predchodkyni alebo zostane v jej tieni. 


Proč jsme se rozešli - Daniel Handler

,,Príbeh o tom, prečo sme sa rozišli!"

Řeknu ti, proč jsme se rozešli, Ede. Napíšu ti to v tomhle dopise, celou pravdu o tom, co se stalo.“ 

Min Greenová a Ed Slaterton se rozcházejí, a tak Min napíše Edovi dopis a předá mu krabici, ve které se ukrývá to, proč se rozešli. Dvě zátky od lahví, lístek do kina, kde si dali první pusu, Edův vzkaz, na kterém Min tak záleželo, krabička od sirek, Edův úhloměr, knihy, autíčko, ošklivé náušnice, hřebínek z motelu a všechno ostatní, co Min nashromáždila v průběhu jejich bláznivého, hlubokého a srdcervoucího vztahu. Nyní ukládá těch 43 věcí, co z jejich vztahu zbylo, do krabice, která skončí stejně odkopnutá jako ona sama.



Väčšinou, keď sa pustím do young adult kníh, dejová línia smeruje k tomu, ako sa hlavní hrdinovia cez rôzne typy prekážok dostanú až k happy endu. Proč jsme se rozišli predstavuje ale úplný opak. Naši hlavní hrdinovia sa rozišli. Musím uznať, že s ničím podobným som sa ešte nestretla. Námet ma zaujal hneď na prvé prečítanie a povedala som si, že tak toto si chcem prečítať, aj keď je pravda, že si už dlhší čas hovorím, že by som si mala dať od podobných kníh trošku pauzu.

"Nemohli jsme mít jenom ty kouzelné noci plné bzučení kabelú."

Min Eda miluje. Ed sa s Min ale rozišiel. Min sa rozhodla dať všetky ich spoločné veci do krabice a napísať list, v ktorom Edovi vysvetlila, prečo do krabice jednotlivé veci dala. Zdá sa vám to trošku divné? Áno to je. Ale človek po rozchode robí aj horšie veci a pre Min je to akási terapia. Nápad je naozaj skvelý a hlavne zaujímavý. Myslím, že s niečím podobným som sa ešte nestretla. Pravdaže, nápad niekedy nestačí. V tomto prípade to bol ale hlavne ten, ktorý zapríčinil, že sa mi kniha páčila. Okrem toho by som vôbec nepovedala, že je toto dielko napísané mužom. Podľa toho akým štýlom bola kniha napísaná by som skôr typovala autorku. Čítala sa mi naozaj dobre, hnalo ma dopredu hlavne to, že som chcela vedieť dôvod, prečo sa to vlastne stalo. Ku koncu bola dejová línia už trošku predvídateľná, objavilo sa nejaké to hluché miesto, ale aj napriek tomu to bolo dobré a milé čítanie. Nemôžem povedať, že by to bola najlepšia kniha, akú som čítala, ale rozhodne sa zaraďuje medzi tie vydarenejšie a našla som len pár nedostatkov. 

"Vždycky, když jsi to řekl, řekl jsi to doopravdy. Nebylo to jako filmové pokračování, ve kterém Hollywood prostě jen dá dohromady stejné herce a doufá, že to zafunguje i podruhé."

Čo sa mi málokedy stáva je, že sa mi Min a Ed absolútne nehodili k sebe. Ale vôbec. To, že sa rozišli bola podľa mňa najlepšia vec akú mohli spraviť. Ed bol strašne nesympatická postava. Neviem, či to tak bolo spravené zámerne, alebo či len mňa tak rozčuľoval, ale vôbec mi neprirástol k srdcu. Ľutovala som, že nedala Min kopačky jemu. Aj keď sa niekomu môže zdať, že sa občas správala naivne, či hlúpo, keď sa dostanete na koniec knihy všetko pochopíte. Čo by som chcela vyzdvihnúť, sú krásne ilustrácie, ktoré zdobia stránky knihy. Sú naozaj krásne, ilustrátorke sa podarilo a knihu ozvláštnili. Vždy ma poteší, keď nájdem niečo takéto zaujímavé, čo ma poteší pri čítaní. Nerobím to často, no skvelú úlohu zohrala aj pani prekladateľka. Ako pri recenzii Lásky medzi písmenky chcem ale zdôrazniť, že je toto dielo určené skôr mladším násťročným čitateľom a starších (20+) už budú pravdepodobne skôr nudiť, ako baviť. Tiež som sa pár krát pristihla pri tom, ako som prekrútila oči alebo si povzdychla. Klamala by som, ak by som nepovedala, že to bolo príjemné čítanie, opäť niečo ľahké, jednoduché, vo svojej podstate aj romantické a hlavne zaujímavé. 

Nakoniec by som dala knihe 4 lajky. Príde mi ako hlúposť dávať menej len za to, že už pravdepodobne nespadám do vekovej kategórie, ktorej je kniha určená, keďže príbeh bol dobrý a čitateľný. Odporúčam ju teda skôr mladším čitateľom, aj keď je pravda, že sa môže zapáčiť aj starším. 100 ľudí 100 chutí :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete zakúpiť TU

pondelok 4. júla 2016

Poďme snívať - Hanna Karlzon

Poď a daj sa unášať svetom maľovaniek Hanny Karlzon, vyfarbi nádherné obrázky podobné snom. Vdýchni život pestrofarebným kvetom, čarovným vtákom, vodným živočíchom a nezvyčajným dreveným domom. Nedaj sa ničím zastaviť – nech ťa nesú krídla fantázie. Poď a objav novú záľubu, ktorá sa rozšírila po celom svete a prilákala milióny ľudí. Našli v maľovankách nielen relax, ale aj novú radosť zo života.









Antistresové omaľovánky. Fenomén, o ktorom už asi každý vie, ja sama som sa tejto téme už viac krát venovala na blogu, kde môžete nájsť aj recenzie na pár rôznych omaľovániek. Tento krát som dala šancu ďalším, tento krát nesú názov Poďme snívať. Musím uznať, že aj tieto sa mi páčili, n stretla som sa s úplne inými na aké som zvyknutá. Kresby, ktoré namaľovala Hanna, sú v prvom rada o niečo ťažšie na vyfarbovanie a naozaj mi dlhšie trvalo vyfarbiť ich. Tak isto boli kresby vytvorené do úplných detailov. Keď som si ich vyfarbovala pri rodičoch, len sa smiali, že to takéto kresby už dnes môže vytvoriť každý na počítači, že to nie je nič nezvyčajné. Keď som im povedala, že ich nakreslila sama, len neveriacky pozerali a ani mi nechceli veriť.

Ako som už spomínala, omaľovánky ma trošku viac potrápili. Na tejto rybičke môžete práve vidieť, že obsahuje naozaj množstvo detailov. Ak vám môžem odporučiť, tak na väčšie plochy používam pastelky, aj to nie len tak hocijaké, ale v Daferi mi presne poradili, ktoré sú na kreslenie najvhodnejšie a som s nimi mimoriadne spokojná. Na maličké plôšky používam stabilo lienery, ktoré sú niečo medzi perom a fixkou a sú naozaj vynikajúce a mimoriadne vhodné práve pre tieto omaľovánky. Kresby krásne oživia, nepresvitajú na druhú stranu, dajú sa s nimi spraviť taktiež obrysy. Pre mňa boli jednotlivé kresby výzva, vždy chcem, aby vyzerali čo najlepšie a keď nedosiahnem výsledok, ktorý som si zaumienila, som sklamaná. Vymaľovať tieto predlohy bol preto naozaj poriadne ťažký oriešok, do ktorého som sa ale pustila s nadšením.


Pokiaľ nepatríte medzi trpezlivejšie typy a nechce sa vám s omaľovánkami príliš piplať, potom vám odporúčam radšej skúsiť iný typ. Ak hľadáte niečo iné a nové a chcete vyskúšať aj trošku ťažší typ, potom sú ako stvorené pre vás. Ja som bola mimoriadne spokojná. Na ďalších kresbách ešte pracujem a len čo ich dokončím, opäť sa s vami podelím. Musím uznať, že cez tieto letné dni, keď sa mi nič nechce, mi naozaj padne dobre len tak si večer pri filme k ním sadnúť. Prinášam vám ešte jednu moju kresbu, myslím, že na tieto tri som najviac pyšná, ale je len na vás, či sa necháte inšpirovať, alebo skúsite vlastnú fantáziu a vytvoríte nové, krásne diela :)





Musím uznať, že sa mi naozaj páčili, či už samotné kresby, ale aj kvalitný papier (nič nepoteší viac ako keď sa vám všetko, dokonca aj pastelky, otláčajú) či pekná, netradičná väzba. Rozhdone odporúčam!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu Tatran

Láska medzi písmenky - Jodi Picoultová a Samantha van Leeroová

Princ z knihy v reálnom svete? Čo to môže spôsobiť?

Co by se stalo, kdyby se princ z pohádky ocitl v našem světě a musel třeba chodit do školy? A naopak, co by obyčejný kluk dělal v pohádkovém příběhu? 

Šestnáctileté Delilah se povedlo nemožné – dokázala vytáhnout okouzlujícího prince ze stránek oblíbené pohádky a vyměnit ho za svého kamaráda Edgara. Setkat se tváří v tvář s Oliverem bylo jako kouzlo, ale co s takovým princem v našem světě? Přece jen tu máme trochu jiná pravidla, a tak se Oliver musí stát obyčejný klukem a začít chodit do školy, i když ani neví, jak se přechází přes ulici. Zato Edgar se musí vypořádat s rolí chrabrého prince, jehož život se při každém čtení opakuje.

Hranice mezi stránkami knihy a skutečností je sice průchozí, ale může najít princ z pohádkového příběhu svůj šťastný konec v našem světě?



Keď som bola malá rozprávky som zbožňovala. Po istom čase moja láska k ním opadla. Znovu sa prebudila len prednedávnom. Všetci čo ma poznajú vedia, že romantiku zbožňujem. Či sa jedná o filmy, seriály alebo knihy. Keď som zbadala túto knihu, zaujala ma hneď obálkou. Je naozaj prekrásna a už len na základe nej môžeme zhruba predpokladať o čom kniha asi bude. Po prečítaní anotácie mi už bolo hneď jasné, že to bude poriadne romantická, sladká kniha. Vynikajúca na leto!

"Delilah ukáže do prostoru za mnou. Otočím se. Ve vzduchu visí tři slova. Slova, která jsem nikdy nechtěl spatřit."

Mnohí z nás kedysi mali, ale nepochybujem o tom, že aj v súčasností majú, nejakého hrdinu, ktorého by z knihy najradšej vytiahli zo stránok do reálneho sveta. Čo keby sa nám niečo takéto podarilo ? A čo keby to bol sám princ? Delilah sa to podarilo. Čo je skvelé. No čo už len môže takýto princ v našom svete robiť? Úprimne mi táto predstava prišla vtipná a sama som chvíľu rozmýšľala, čo by už len povedal na dedinu, v ktorej žijem. Musím uznať, že tento nápad je naozaj skvelý. Je síce pravda, že už som sa s ním vo filmovej podobe stretla, ale nevadí. Jodi má na konte už množstvo kníh, tento krát si na pomoc zobrala aj svoju dcéru. Ako som už spomínala, idea sa mi naozaj páčila. Celý príbeh je poriadne sladký a romantika či klišé frázy sú súčasťou skoro každej stránky. Pri čítaní som sa cítila ako by som jedla nejakú poriadne sladkú čokoládu, čo sa mi až lepila na zuby také to bolo celé presladené. Nemôžem povedať, že by mi to vadilo, keďže mám podobné príbehy rada, ale občas by som možno privítala malé rozptýlenie. Dej je pomerne jednoduchý, občas predvídateľný, ale napísaným skvelým, jednoduchým štýlom bez zbytočných naťahovačiek, dvojstranových opisov stromov, pri ktorých vás poráža. Autorky mali všetko pekne dopredu premyslené, nenašla som ani jedno hluché miesto a knihu som prečítala zhruba za jedno popoludnie. Aj keď som si po prečítaní nepovedala, že to bolo niečo skvelé, super, extra, určite ma napadlo, že to bola kvalitná, milá, romantická oddychovka, ktorá ma zahriala pri srdci.

"Život bez Delilah si neumím představit, ale úpřímně řečeno, vždycky jsem si myslel, že Frump taky bude po mém boku."

Za veľké pozitívum považujem aj to, že kapitoly sú striedavo rozprávané z pohľadu Olivera, Edgara a Delilah. Všetky pohľady sa mi páčili, no ani k jednej postave som si nevytvorila nejaký silnejší vzťah. Sú to neutrálni hrdinovia, ktorí nerobili veci, čo by ma rozčuľovali, ale ani činy, ktoré by ma ohúrili. Stále sa pohybovali na neutrálnej vlne a mne to úplne vyhovovalo. Povedala by som ale, že aj napriek tomu, že sa mi kniha páčila a jej čítanie som si užila, je určená skôr mladším čitateľom. Ako som už spomínala, nepovedala som si na konci, že to bolo fakt dobré a tak isto si nie som úplne istá, či si knihu ešte niekedy prečítam. Skôr si myslím, že nie alebo možno po nejakom dlhšom čase. Všetko, pravdaže, záleží od v kusu a nehovorím, že si nenájde svojich priaznivcov aj medzi starším čitateľmi, no rozhodne by som ju skôr odporučila násťročným čitateľom. Trošku ma prekvapil aj fakt, že Láska medzi písmenky je vlastne druhý diel série a predchádzalo mu vydanie knihy Medzi řádky. Nie som si úplne istá, prečo sa vydanie tohto príbehu preskočilo, myslím, že by to bolo oveľa lepšie, keďže občas som tušila, že vysvetlenie niektorých častí, ktorým som úplne nechápala, je práve v prvom dieli. Možno sa ho dodatočne ešte dočkáme, to by ma naozaj potešilo. 

Lásku medzi písmenky považujem za milú, roztomilú knihu , ktorá vám spríjemní tieto letné dni. Ja nakoniec dávam 4 lajky a som zvedavá, či aj vám sa tento titul zapáči.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete zakúpiť TU