štvrtok 26. septembra 2013

Skoro som všetko zničila

Dnešný príspevok nebude o knihách aleb o niečom čo s nimi súvisí. Dnešný príspevok je o chybe, ktorá mi skoro zničila život.

S mojim chlapcom sme spolu dnes presne tri roky a tri mesiace. Krásne čísla. Všade sa chválim, pretože môj Tomino je skvelý, úžastný, najlepší, najkrajší, proste chyby by ste na ňom hľadali márne. Každý deň je vďaka nemu mojou radosťou, šťastím, keby som ho nemala, nemám nič. Milujem ho tak ako nikto nikdy nikoho nemiloval. No skoro som to zničila. Spravila som chybu, ktorá sa len tak ľahko neodpúšťa. Bála som sa mu všetko povedať, bála som sa, že sa so mnou rozíde, no nedokázala som mu niečo tajiť. Keď vyšla pravda najavo, skoro som od strachu omdlela, len som plakala a dúfala, že mi dá ešte jednu šancu. Že mi odpustí môj bolestný prešlap. Dokázala by som kvôli nemu obetovať celý môj život, dať mu všetko. Bojím sa, že už nedokážeme byť takí ako pred tým. Snažím sa, dúfam, viem, že to má kvôli mne ťažké. Jediné čo teraz chcem, je aby mi odpustil, zabudol na všetko čo sa stalo. Chcem, aby sme si žili náš život, tak ako pred tým. Chcem, aby bolo všetko v poriadku a on zabudol na tú hnusnú ranu na srdci, ktorú som mu spôsobila. Bojím sa, že mi už nikdy neodpusi, že si povie, že mu už za to nestojím. Bojím sa, že som všetko zničila. Môžete mať dobré známky, byť bohatý, no všetko je to nič, jedno veľké NIČ oproti tomu, keď stratíte osobu, ktorú milujete. Ja som sa poučila, už viem, že som zlyhala. Dúfam len, že sa ešte všetko napraví. Že ma môj chlapec neopustí. Lebo potom už nebude mať nič zmysel. Nič.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára